Kvetena Vysokých Tatier je na druhy chudobnejšia, ako susedné
Belianske Tatry. Dôvodom sú málo výživné kyslé pôdy, vznikajúce zvetrávaním žuly a kryštalických bridlíc. Aj napriek tomu je tu ukrytých viacero vzácnych prírodovedeckých druhov. Príkladom sú pamätníky dávno minulých dôb, tzv. relikty, ako Dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), pozostatok z posledného zaľadnenia.
   
Rovnako sa tu vyskytuje viacero endemitických druhov, ktoré sú viazané len na určité územie. Botanici tu rozlišujú tatranské endemity (Očianka bezosťová - Euphrazia exaristata), karpatské a západokarpatské endemity (Ostropysk karpatský - Oxytropis karpatica, Klinček včasný - Dianthus hungaricus).
   
Z množstva lišajníkov spomeňme Lišajník zemepisný (Erhyzocarpon geographicum). Jeho žltozelené mapy sú neodmysliteľnou dekoráciou žulových tatranských skál.