Osobitý vysokohorský charakter pohoria - zmena nadmorskej výšky sprevádzaná zmenou intenzity osvetlenia, tlaku, vlhkosti vzduchu a pôsobenia vetrov má vplyv najmä na rastlinstvo, preto je na území Vysokých Tatier výškovo rozdelené do viacerých vegetačných stupňov.
   
Podhorský - submontánny siaha do 800 - 900 m. Lesné spoločenstvá sú tu zachované len vo zvyškoch.
   
Horský - montánny stupeň (800 - 1550 m) je typickým lesným stupňom. Prevažujúcou drevinou je Smrek obyčajný (Picea abies).
   
Podhôľny - subalpínsky stupeň (1550 - 1850 m) nastupuje nad hornou hranicou lesa. Charakteristickým porastom je Kosodrevina (Pinus mugo) a Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Spodnú časť stupňa zdobí najkrajšia tatranská drevina - Borovica limbová (Pinus cembra).
   
Hôľny - alpínsky stupeň (1850 - 2300 m) nad pásmom kosodreviny charakterizujú vysokohorské lúky.
   
Posledným stupňom je podsnežný - subniválny (nad 2300 m). Kamenistý terén je tu len skromne posiaty trávami a skupinami horských bylín.