Liečebná osada pri ceste Slobody v lesnatom prostedí južného úbočia
Slavkovského štítu.
   
V osade sa nachádza archeologická lokalita, odkryli tu dávnoveké opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene vo výške 1020 m. Dosiaľ sa nepodarilo zistiť, komu patrilo a čomu slúžilo. Sklovitá troska, ktorú tu našli, naznačuje, že lokalita bola osídlená na prelome nášho letopočtu, keď severné hornaté časti Slovenska obýval ľud púchovskej kultúry.
   
Osadu založili r.1888 tri podnikavé roľnícke rodiny z
Veľkého Slavkova. Spočiatku mala charakter odpočinkového bodu na ceste medzi
Smokovcami a
Štrbským Plesom a slúžila ako východisko do
Velickej doliny s okolím.
   
Pod vedením lekára-klimatológa Michala Guhra (1873-1933), člena jednej zo zakladateľských rodín, preorientovala sa koncom 19. storočia na liečbu tuberkulózy, hoci pri Guhrovom záujme o turistiku a lyžiarstvo dávala naďalej určité podmienky aj pre ich pestovanie. Sanatóriá sa postupne rozrástli, najmä výstavbou nového traktu r.1925, a liečebný program sa rozšíril aj na Basedowovu chorobu a astmatické ochorenia.
   
Dnes patrí zmodernizovaný ústav, ktorý nesie meno Jiřího Wolkra, do komplexu tatranských liečební tuberkulózy a respiračných chorôb.
   
Na východnom okraji osady postavili r.1912 bývalý súkromný penzión Tatranský domov, ktorý je dnes súčasťou polianskej liečebne.
   
V Tatranskej Polianke žil akademický maliar Andor Boruth (1873-1955), ktorý bol predovšetkým vynikajúci portrétista, ale i tatranský krajinár. Liečil sa tu český básnik Jiří Wolker (1900-1924) a táto skutočnosť našla odraz aj v jeho predsmrtnej poézii. Miesto básnikovho obľúbeného posedenia v priľahlom lesoparku označuje pomník s bustou, dielo V. Kýna z r.1949.