Obec v Popradskom okrese 2 km na severozápad od
Svitu s peknými výhľadmi na panorámu Vysokých Tatier.
   
Založil ich markušovský komes Botyz (Batiz), predok neskorších zemepánov Mariássyovcov, na území neosídleného lesa Chetene, ktorý mu daroval kráľ Belo IV.
   
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, baníctvom a uhliarstvom, výrobou kosodrevinového oleja a terpentínu, zberom a predajom liečivých bylín, rybolovom, tkaním ľanového plátna a hrnčiarstvom. V r.1682 až 1688 pôsobil tu ako evanjelický kazateľ priekopnícky bádateľ Vysokých Tatier Juraj Bucholtz st. (1643-1725).
V 19. storočí sa orientovali na poľnohospodárstvo a prebytočné sily si nachádzali nové zárobkové zdroje vo vznikajúcich hoteloch a sanatóriách vo Vysokých Tatrách. Od r.1934, keď vyrástli továrne vo
Svite, začali Batizovčania pracovať v priemysle.
   
V obci sa nachádzajú dva kaštiele, starší renesančný zo 16.storočia, prebudovaný v 18. a začiatkom 20. storočia mal pevnostný charakter s vysokými múrmi a priekopou. Novší barokový kaštieľ postavili r.1757, sčasti z materiálu bývalého benediktínskeho kláštora v
Štôle.
   
Rímskokatolícky kostol má románske jadro z polovice 13.storočia, po gotickej úprave a renesančnej prístavbe ho 1767 zbarokizovali. Boli v ňom objavené neskororománske fresky. Jeho zvon je pravdepodobne najstarší na Spiši, liali ho v 14. storočí v
Spišskej Novej Vsi.
   
Klasicistický evanjelický kostol bol postavený na mieste staršieho dreveného. R.1814 ho vybavili honosným empírovým oltárom s maľbou J.Czauczika.