Vďaka pestrému prírodnému bohatstvu je považovaná za botanickú záhradu Tatier. Geologicky patrí
Belianskym Tatrám. Prezrádzajú to aj zaoblené tvary svahov a bohatá kvetena.
   
Dolina je lemovaná južnými svahmi
Belianskych Tatier a masívom Stežiek. Od
Tatranskej Kotliny chodník stúpa zalesnenou dolinou k
chate Plesnivec (občerstvenie, ubytovanie) pod Bujačím vrchom. Nad chatou chodník traverzuje dolinu Predné Meďodoly (severná vetva Doliny Kežmarskej Bielej vody). Názov prezrádza starú banícku tradíciu (ťažba medi).
   
Chodník ďalej stúpa prahom do Doliny Bielych plies k Veľkému Bielemu plesu (miesto bývalej Kežmarskej chaty - koniec magistrály). Viacero plies prezrádza príslušnosť doliny k žulovým Vysokým Tatrám (severovýchodná vetva Doliny Kežmarskej Bielej vody). Turistický chodník (modrá) umožňuje zostúpiť Dolinou Kežmarskej Bielej vody k Ceste slobody, alebo pokračovať do Kopského sedla a ďalej cez Zadné Meďodoly do
Tatranskej Javoriny. V sedle končí hlavný hrebeň Vysokých Tatier a napájajú sa tu
Belianske Tatry. V sedle končí náučný chodník
Ždiar - Monkova dolina - Široké sedlo, jediný pretínajúci hrebeň
Belianskych Tatier.